DOKOŘÁN PRO HUDEBNÍ DIVADLO: Věcná zpráva o stavu

Záver druhej polovice sezóny v Brne už dlhé roky patrí medzinárodným festivalom. Najskôr prehliadke študentských inscenácií SETKÁNÍ/ENCOUNTER a následne Divadelnímu světu, na ktorého každoročne exkluzívne zostavovaný program sa dlhodobo obracia záujem širokej kritickej i diváckej verejnosti. V tieni pozornosti odbornej obce ostáva predprázdninový festival organizovaný Městským divadlem Brno – Dokořán pro hudební divadlo. Pritom aj aktuálny ročník poukázal, že v českej muzikálovej sfére naďalej vznikajú kvalitné hudobno-dramatické inscenácie. Jukebox – stávka na divácku istotu? Diela využívajúce songy konkrétneho hudobného interpreta či formácie, tzv. jukeboxové muzikály sa stávajú vo svete čoraz populárnejšími. Dramaturgická obľúbenosť tohto typu divadla sa odzrkadlila aj na programe festivalu, keď sa v ňom objavili až tri inscenácie prioritne vystavané na divácky obľúbenom hudobnom repertoári. Inscenácia režiséra Mariána Amslera Zlatá lýra z Divadla Andreja Bagara v Nitre mala evidentne ambíciu postihnúť politické pozadie niekdajšej televíznej súťaže pôvodnej populárnej piesne, Bratislavská lýra. Tvorcovia nechceli ponúknuť len spomienkový optimizmus na dávne hity a ikonických spevákov, ale najmä poukázať na zákulisie podujatia znásilňované politickou cenzúrou. Lenže inscenácia napriek tomu už po krátkom čase upadala do polohy enumeratívnej prehliadky známych songov a činoherné pasáže približujúce umelecky obmedzených ideológov vydávajúcich sa za arbitrov vkusu ponúkli len groteskné karikatúry, viac však infantilne smiešne než dramaticky odstrašujúce. Opačný princíp uchopenia hudobnej zložky známeho interpreta ponúkla inscenácia Klicperovho divadla z Hradca Králové A pak usnu a vstanu venovaná speváčke Zuzane Navarovej. Kým Amsler pri Zlatej lýre songom len málokedy dodával divadelný rozmer, stvárňoval ich v čiastočnej imitácii konkrétneho bratislavského vystúpenia, tak česká inscenácia Pavla Kheka sa dokázala omnoho tvárnejšie pohrávať s divadelným potenciálom piesní, v scénickom priestore speváčkine ikonické hity získavali účinnú dávku polysémie i javiskovej kreativity. I keď vo výsledku išlo skôr o inscenovaný koncert či hudobné pásmo než klasickú inscenáciu. [caption id="attachment_179524" align="alignnone" width="460"] Královehradecký muzikál o Zuzaně Navarové A pak usnu a vstanu Foto KD[/caption] Ivan Mládek bezkonkurenčne patrí medzi fenomény českej estrády, jeho muzikál Močálstory z Hudebního divadla Karlín režiséra Viléma Dubničku tak určite pobaví jeho verných fanúšikov, ale inscenácia aj keď sa otvorene priznáva k insitnosti ako východiskovému princípu, nedokáže v plnej miere presvedčiť, že takáto forma naivnej zábavy môže osloviť viac ako stálych priaznivcov hudobnej legendy. Širšie koncipovanou otázkou ostáva prečo sa divadlo, ktoré už roky trpí krízou identity a už len málokedy sa o ňom hovorí ako o poprednej českej muzikálovej scéne siahlo práve po takejto podobe komunálnej zábavy? Malé, ale dobré! Organizátori festivalu nevyhranili priestor len exkluzívnym výpravným titulom, ale aj hudobne, príbehovo i scénicky komorným dielam. Thrill me Stephena Dolginoffa je muzikál ponúkajúci skutočný príbeh dvojice amerických kriminálnikov z úvodu minulého storočia. Ak Ján Ďurovčík nedávno v Bratislave uviedol muzikálový evergreen Donaha! s podtitulom „... čo všetko urobia muži pre lásku!!!“, čo je reklamne pútavá, ale k reálnemu obsahu diela veľmi približná charakteristika, tak omnoho viac by pasovala k tomuto (hudobne aj javiskovo) zvnútornenému thrilleru. Inscenácia Juraja Čiernika pútala svojou konzistentne intímnou atmosférou, štýlovou čistotou a dôrazom na herecké stvárnenie Lukáša Adama a Richarda Pekárka podávajúcich nadmieru činoherne introspektívne a spevácky tvárne kreácie. Muzikál, taktiež určený pre dvoch účinkujúcich, Interview Zdenka Krála, Mareka Davida a Tomáša Novotného z Národního divadlo moravskoslezského zobrazuje na prvý pohľad jednoduchú i keď nadmieru vykonštruovanú situáciu – rozhlasový rozhovor moderátora s populárnou speváčkou. Roly tvoria vzájomné protiklady, ale obe postupne odhodia masky svojej pózy určenej pre verejnosť a ponúknu pohľad do ich zjazvených rodinných životov. Dielo hudobne pútavé, lenže spevácky nevyrovnané. Kým Tomáš Savka dokázal úlohu cynického moderátora modelovať v civilnom hereckom aj vokálnom výraze, Veronika Boráková by sa svojim hlasovým materiálom hodila do iného druhu hudobného divadla, než je komorný muzikál. Dramaturgické lákadlá Festival ponúkol aj divácky lákavé muzikálové hity, klasické i súčasné. Drahý Evane Hansene od autorov Stevena Levensona, Benja Paseka a Justina Paula rozpráva príbeh stredoškoláka trpiaceho úzkosťami, ktorý dostane od terapeuta úlohu písať sám sebe listy o tom čo je na každom dni dobré, lenže jedna z týchto nadmieru osobných spovedí sa nedopatrením dostane do rúk jeho sociopatického spolužiaka. Ten zhodou okolností spácha samovraždu a jediné čo u neho nájdu je tento kus papiera a submisívny Evan sa zaplieta sa neprehľadnej série dobre myslených lží, ktoré z neho vytvoria hrdinu školy i sociálnych sietí. Brnianska inscenácia Stanislava Mošu je scénicky najsilnejšia práve v momentoch, pri ktorých čerpal z originálnej produkcie titulu. Naopak neustále nosenie zelenej stoličky do centra scény, ktorá sa často stávalo jediným predmetom na takmer prázdnom javisku a teda sa okolo nej stále točili (nie práve najnápaditejšie) mizanscény pôsobila neprakticky a významovo neukotvene. Problematicky vyznievala i herecké prepsychologizovanie úloh rodičov a najmä anachronické vizuálne projekcie. Súčasné muzikálové dielo prinieslo aj plzenské Divadlo Josefa Kajetána Tyla – Six Tobyho Marlowa a Lucy Moss. Titul na hranici koncertu, stand up-u a muzikálu s umeleckou licenciou približujúci príbehy šiestich manželiek Henricha VIII. Režisérka Daniela Špinar akcentovala najmä koncertný ráz muzikálu, lenže neutíchajúcim scénickým afektom a vonkajškovým excentrizom nadmieru utlačila mnohé charakterotvorné i myšlienkové nuansy. Naopak Dodo Gombár v Uhreskom Hradišti ponúkol inovatívnu verziu legendárneho diela Andrewa Lloyda Webbera a Tima Riceho Jesus Christ Superstar, a to bez toho, aby sa vzdialil idey pôvodného diela. Priebehu hudobne podmanivej rockovej opere dodal aktívne činoherné a pohybové akcie, pútajúce svojou mnohovýznamovosťou, neustálou invenčnosťou a čitateľnou interpretáciou o jednej stratenej generácii snažiacej sa márne nájsť svojho ideového vodcu. [caption id="attachment_179523" align="alignnone" width="460"] Muzikálu Judy dominuje mnohovrstevnatý výkon Moniky Absolonové Foto Studio DVA[/caption] Inscenáciu textu Petra Quiltera Judy v réžii Petra Gazdíka zo Studia DVA v sebe integrovala všetky menované aspekty tohtoročnej dramaturgie festivalu – komornosť príbehu i scénického poňatia, slávne hity ešte slávnejšieho interpreta a vo svetových repertoároch už udomácnenú drámu. Dominantou inscenácie pražského naštudovania hry o posledných mesiacoch legendárnej speváčky Judy Garland tvorí predovšetkým výkon Moniky Absolonovej v titulnej úlohe. Osobne sa priznám, že od speváčky, ktorej javisková sláva začala klíčiť na hudobne i divadelne sporných muzikáloch Michala Davida som nemal vysoké očakávania. O to som bol viac prekvapený plasticitou Absolonovej mnohovrstevnatého výkonu. Interpretka dokázala tvárne obsiahnuť protirečivosť psychologických odtieňov úlohy i plynulo balansovať na jemnej hranici tragikomédie. Cenu magazínu Musical-opereta za najpopulárnejšiu herečka roku 2024, ktorú jej odovzdali práve na brnianskom zájazde bola adekvátnym ohodnotením skutočne syntetického hudobno-činoherného výkonu. Festival Dokořán teda nielen touto inscenáciou, ale opäť raz i celým programom dokázal, že s hudobným divadlom to v Čechách určite nie je tak zlé, ako sa môže na povrchu javiť.